Max Planck

Je len jediný bod v nezmerateľnom svete mysle a hmoty, kde veda, a teda každá kauzálna metóda výskumu, je nepoužiteľná, a to nielen z praktických, ale aj z logických dôvodov, a vždy zostane nepoužiteľná.

Nemôžeme odpočívať a sedieť, aby sme nezhrdzaveli a nezaniekli.

Približovať sa čoraz bližšie k pravde je cieľom a úsilím celej vedy.

Sme v podobnom postavení ako horolezec, ktorý blúdi po nezmapovaných priestoroch a nikdy nevie, či za vrcholom, ktorý vidí pred sebou a ktorý sa snaží zdolať, nie je ešte ďalší a vyšší.

Absolútno predstavuje ideálny cieľ, ktorý je vždy pred nami a ktorý nikdy nedosiahneme.

Existujú základy, ktoré nemožno definovať ani vysvetliť, lebo tvoria skalný podklad všetkého nášho poznania.

Pragmatik musí čeliť neúspechu znova a znova a je stále vystavený posmeškom ortodoxných: „Veď som vám to hovoril.“

Aj keď si vedecká teória vydobyla právo na existenciu výsledkami, ktoré priniesla, puristovi často dlho trvá, kým sa s ňou zmieri.

Vo vedeckej práci niet nič zvodnejšie nebezpečné ako zavádzanie cudzorodých analógií do skúmaného problému.

Ľudstvo však potrebuje základné postuláty pre vedenie každodennej existencie a táto potreba je oveľa naliehavejšia ako hlad po vedeckom poznaní.