Max Planck

Náboženstvo a prírodná veda vedú spoločný boj v neutíchajúcom, nikdy neochabujúcom krížovom ťažení proti skepticizmu a dogmatizmu, proti neviere a poverám, a bojovým heslom tohto ťaženia bolo a vždy bude: Vpred k Bohu!

Prírodná veda chce, aby sa človek učil, náboženstvo chce, aby konal.

Nech sa pozrieme kamkoľvek a ako ďaleko, nikde nenájdeme rozpor medzi náboženstvom a prírodnou vedou. Naopak, nachádzame úplný súlad práve v bodoch rozhodujúceho významu.

Prvou a najdôležitejšou vlastnosťou každého vedeckého spôsobu myslenia musí byť jasné rozlíšenie medzi vonkajším predmetom pozorovania a subjektívnou povahou pozorovateľa.

Veda však sebavedome vyráža za cieľom poznať konečne vec samu osebe, a hoci si uvedomujeme, že tento ideálny cieľ sa nikdy nedosiahne celkom, predsa k nemu neúnavne smerujeme.

Základné princípy a nevyhnutné postuláty každej skutočne plodnej vedy nie sú založené na čistej logike, ale na metafyzickej hypotéze - ktorú nijaké pravidlá logiky nevyvrátia - že existuje vonkajší svet, ktorý je celkom nezávislý od nás.

Predstava poriadku, na ktorej sa ho pokúšame vybudovať, sa znova a znova zrúti a my musíme skúsiť inú. Táto imaginatívna vízia a viera v konečný úspech sú nevyhnutné.

Každý, kto sa vážne zaoberal vedeckou prácou akéhokoľvek druhu, vie, že nad vchodom do chrámu vedy sú napísané slová: Musíte mať vieru.

Nie vlastnenie pravdy, ale úspech, ktorý sprevádza jej hľadanie, obohacuje hľadajúceho a prináša mu šťastie.

Veda nemôže vyriešiť poslednú záhadu prírody. Je to preto, že sme sami súčasťou záhady, ktorú sa snažíme vyriešiť.