Max Planck

Každé popretie hodnoty života pre jeho vlastné dobro je popretím sveta ľudského myslenia, a teda v poslednej analýze popretím pravého základu nielen vedy, ale aj náboženstva.

Táto oblasť ega je zároveň zdrojom nášho najhlbšieho utrpenia aj nášho najvyššieho šťastia.

Každý vážny a rozmýšľavý človek si, myslím, uvedomuje, že náboženský prvok v jeho povahe treba uznať a pestovať, ak majú všetky sily ľudskej duše pôsobiť spolu v dokonalej rovnováhe a harmónii.

Medzi náboženstvom a vedou nikdy nemôže byť skutočný protiklad, lebo jedno je doplnením druhého.

Tu musí inteligencia ustúpiť charakteru a vedecké poznanie náboženskej viere.

Zákon kauzality je vodiacim pravidlom vedy; ale kategorický imperatív - teda príkaz povinnosti - je vodiacim pravidlom života.

Jediný skutok má pre človeka často oveľa väčší význam ako všetka múdrosť sveta dohromady.

Vedecké objavy a vedecké poznanie dosiahli iba tí, ktorí sa za ním vydali bez akéhokoľvek praktického cieľa.

Pokrok vedy je výbornou ukážkou pravdivosti paradoxu, že človek musí stratiť svoju dušu, aby ju mohol nájsť.

Pre každú pravú vedu je charakteristické, že všeobecné a objektívne poznanie, ku ktorému dospieva, má univerzálnu platnosť.