Erich Fromm

Chamtivosť je bezodná studňa, ktorá vyčerpáva človeka v nekonečnom úsilí uspokojiť potrebu bez toho, aby sa uspokojenia kedy dosiahlo.

Biologická slabosť človeka je podmienkou ľudskej kultúry.

Druh vzťahu k svetu môže byť ušľachtilý alebo triviálny, ale aj vzťah k tomu najpodlejšiemu vzoru je nesmierne lepší než samota.

Ak som to, čo mám, a ak to, čo mám, stratím, kto potom som?

Čo odlišuje človeka od zvierat? Nie je to vzpriamená postava. Ani používanie nástrojov. Je to niečo úplne nové, predtým nepoznaná vlastnosť: sebauvedomenie. Keď sa narodil človek ako taký, mal nové a iné vedomie – vedomie seba samého; vedel, že existuje a že je niečo odlišné, niečo oddelené od prírody a aj od iných ľudí.

Človek sa rodí ako výstrelok prírody – je v prírode, a predsa ju presahuje. Musí nájsť princípy konania a rozhodovania, ktoré nahradia princípy pudov. Nemusí bojovať len proti nebezpečenstvu smrti, hladu a zranenia, ale aj proti ďalšiemu nebezpečenstvu špecificky ľudskému: že sa zbláznime.

Sny aj mýty sú dôležité odkazy od nás samých nám samým. Ak nerozumieme jazyku, v ktorom sú napísané, ujde nám veľa z toho, čo vieme a hovoríme si v tých hodinách, keď nie sme zaujatí manipulovaním vonkajšieho sveta.

Nemožno byť hlboko vnímavý voči svetu a nebyť veľmi často zarmútený.

Ľudské dejiny sa začali aktom neposlušnosti a nie je vylúčené, že sa skončia aktom poslušnosti.

Láska je aktívna sila v človeku.