Erich Fromm

Naivne sa predpokladá, že skutočnosť, že väčšina ľudí zdieľa isté myšlienky alebo pocity, dokazuje ich platnosť. Nič nie je ďalej od pravdy. Konsenzuálna validácia ako taká nemá nič spoločné s rozumom ani duševným zdravím. Tak ako existuje folie a deux, existuje folie a millions. Skutočnosť, že milióny ľudí zdieľajú tie isté neresti, z nich nerobí cnosti, a skutočnosť, že zdieľajú toľko omylov, z nich nerobí pravdy.

Tak ako človek mení svet okolo seba, mení v priebehu dejín aj sám seba. Je takpovediac svojím vlastným výtvorom.

Optimizmus je odcudzená forma viery, pesimizmus odcudzená forma zúfalstva. Ak skutočne reagujeme na človeka a jeho budúcnosť, teda zainteresovane a „zodpovedne“, môžeme reagovať len vierou alebo zúfalstvom.

Vykorisťovanie a manipulácia plodia nudu a triviálnosť; zmrzačujú človeka a všetky faktory, ktoré robia z človeka psychického mrzáka, ho robia aj sadistom alebo ničiteľom.

Chronická nuda – kompenzovaná alebo nekompenzovaná – predstavuje jeden z hlavných psychopatologických javov súčasnej technotronickej spoločnosti, hoci uznanie si našla až nedávno.

Existenciálna roztrieštenosť človeka by bola neznesiteľná, keby si nemohol vytvoriť pocit jednoty sám v sebe a s prirodzeným i ľudským svetom vonku.

Verím v možné uskutočnenie sveta, v ktorom môže človek byť veľa, aj keď má málo; sveta, v ktorom dominantnou motiváciou existencie nie je spotreba; sveta, v ktorom je „človek“ cieľom, prvým a posledným; sveta, v ktorom človek môže nájsť spôsob, ako dať svojmu životu zmysel, i silu žiť slobodne a bez ilúzií.

Verím, že nikto nemôže „zachrániť“ svojho blížneho tým, že za neho urobí voľbu. Aby mu pomohol, môže mu ukázať možné alternatívy, úprimne a s láskou, bez sentimentality a bez ilúzií.

Verím, že sloboda nie je stály atribút, ktorý „máme“ alebo „nemáme“; možno existuje len jedna realita: čin oslobodzovania sa v procese používania volieb. Každý krok v živote, ktorý zvyšuje zrelosť človeka, zvyšuje jeho schopnosť zvoliť si oslobodzujúcu alternatívu.

Verím, že zážitok lásky je najľudskejší a najľudskejšie pôsobiaci čin, ktorý môže človek zažiť, a že rovnako ako rozum nedáva zmysel, ak sa chápe čiastočne.