„Nemožno byť hlboko vnímavý voči svetu a nebyť veľmi často zarmútený.“

Ambíciou najväčších mužov našej generácie bolo zotrieť každú slzu z každého oka. To nám možno nie je dané, ale kým budú slzy a utrpenie, naša práca nebude hotová.

Kdesi kvitne kvet lúčenia a neprestajne sype peľ, ktorý vdychujeme; aj v najbližšom vetre vdychujeme lúčenie.

Zdá sa mi, že takmer všetky naše smútky sú chvíle napätia, ktoré prežívame ako ochromenie, pretože už nepočujeme žiť naše užasnuté city.

Keď sa v noci budeš pozerať na nebo, pretože ja budem bývať na jednej z nich, pretože sa budem smiať na jednej z nich, bude to pre teba, akoby sa smiali všetky hviezdy. Ty budeš mať hviezdy, ktoré vedia smiať sa!

Je sa osamote aj medzi ľuďmi, povedal had.

Zúfalstvo hovorí rovnomerne, tichým hlasom.