Erich Fromm

Cnosťou je byť prispôsobený a byť ako ostatní. Neresťou je byť odlišný.

Prežívam seba ako „ja“, pretože pochybujem, protestujem, vzbúrim sa. Aj keď sa podriadim a cítim porážku, prežívam seba ako „ja“ – ja, porazený. Ale ak si neuvedomujem, že sa podriaďujem alebo vzbúrim, ak ma ovláda anonymná autorita, strácam pocit seba, stávam sa „sa“, súčasťou „to“.

Láska je často len výhodnou výmenou medzi dvoma ľuďmi, ktorí dostanú najviac z toho, čo môžu očakávať, vzhľadom na svoju hodnotu na trhu osobností.

Moderný človek, keby sa odvážil vyjadriť svoju predstavu neba, opísal by víziu, ktorá by vyzerala ako najväčší obchodný dom na svete, kde sa ukazujú nové veci a vychytávky a on sám má dosť peňazí, aby ich kúpil.

Len ak človek rozvinie svoj rozum a svoju lásku, ak dokáže prežívať prírodný i spoločenský svet ľudským spôsobom, môže sa cítiť doma, istý sám v sebe a pánom svojho života.

Zo dvoch možných foriem presahovania vedie ničivosť k utrpeniu, tvorivosť k šťastiu.

Rozum je schopnosť človeka uchopovať svet myslením, na rozdiel od inteligencie, ktorá je schopnosťou človeka manipulovať svet pomocou myslenia. Rozum je nástroj človeka na dosiahnutie pravdy, inteligencia je nástroj človeka na úspešnejšiu manipuláciu sveta; prvý je v podstate ľudský, druhá patrí zvieraciemu podielu človeka.

Človeka možno definovať ako zviera, ktoré môže povedať „ja“, ktoré si môže uvedomovať seba ako samostatnú bytosť.

Nacionalizmus je naša forma incestu, naša modloslužba, naše šialenstvo. „Vlastenectvo“ je jeho kult.

V akte ničenia sa človek stavia nad život; presahuje sa ako tvor. Konečnou voľbou človeka, pokiaľ je hnaný k tomu, aby sa presahoval, je teda tvoriť alebo ničiť, milovať alebo nenávidieť.