Rachel Carson

Dá sa naozaj veriť, že je možné rozprestrieť taký príval jedov na povrch zeme bez toho, aby sa stala nevhodnou pre všetok život? Nemali by sa volať „insekticídy“, ale „biocídy“.

Je ironické myslieť na to, že človek by mohol určiť svoju vlastnú budúcnosť niečím takým zdanlivo triviálnym, ako je výber postreku na hmyz. Toto všetko sa riskovalo – pre čo? Budúci historici sa môžu naším skresleným zmyslom pre proporcie čudovať. Ako mohli inteligentné bytosti kontrolovať niekoľko nežiaducich druhov spôsobom, ktorý kontaminoval celé životné prostredie a priniesol hrozbu choroby a smrti aj ich vlastnému druhu?

Ak je daný čas – čas nie v rokoch, ale v tisícročiach – život sa prispôsobí a dosiahne sa rovnováha. Lebo čas je podstatnou zložkou; ale v modernom svete niet času.

Toto je éra špecialistov, z ktorých každý vidí svoj vlastný problém a nevie o väčšom rámci, do ktorého zapadá, alebo ho netoleruje.

Najalarmujúcejším zo všetkých útokov človeka na životné prostredie je znečistenie vzduchu, zeme, riek a mora nebezpečnými a dokonca smrtiacimi látkami.

Je niečo hlboko pôsobivé na nočnom mori, ako ho človek zažíva z malej lode ďaleko od pevniny. Keď som v tých tmavých nociach stála na zadnej palube, na maličkom ľuďmi vytvorenom ostrove z dreva a ocele, a len matne videla veľké tvary vĺn, ktoré sa okolo nás valili, myslím, že som si ako nikdy predtým uvedomila, že náš svet je vodný svet, ovládaný nesmiernosťou mora….

Zaujatosť zázrakom a krásou zeme výrazne ovplyvnila priebeh môjho života.

Je symbolická aj skutočná krása v sťahovaní vtákov, v prílive a odlive, v zloženom puku pripravenom na jar. Je niečo nekonečne liečivé v týchto opakujúcich sa refrénoch prírody – uistenie, že po noci prichádza úsvit a po zime jar.

Náš pôvod je zo zeme. A preto je v nás hlboko zakorenená odpoveď na prírodný vesmír, ktorá je súčasťou našej ľudskosti.

Ako ľudské bytosti sme súčasťou celého prúdu života.