Rachel Carson

Všetky tieto veci vyvolávajú otázku komunikácie vedeckých poznatkov verejnosti. Stáva sa priemysel sitom, cez ktoré sa musia filtrovať fakty, takže tvrdé, nepríjemné pravdy sa zadržiavajú a prepúšťajú sa len neškodné drobty?

Čo to znamená, keď vidíme výbor zriadený na údajne nestranné posúdenie situácie a potom zistíme, že výbor je prepojený s tým istým priemyslom, o ktorého zisky ide?

Rada by som povedala, že v Silent Spring som nikdy nežiadala čitateľa, aby mi veril na slovo. Dala som mu veľmi jasný náznak svojich zdrojov. Umožňujem mu – skutočne ho pozývam – aby šiel za to, o čom píšem, a získal úplný obraz. To je dôvod 55 strán odkazov. Nemôžete to urobiť, ak sa pokúšate skrývať alebo skresľovať alebo predkladať polopravdy.

Ale prúd času napreduje a ľudstvo s ním. Vaša generácia sa musí vyrovnať so životným prostredím. Vaša generácia musí čeliť realite namiesto toho, aby sa uchyľovala do nevedomosti a unikala pred pravdou. Vaša je vážna a triezva zodpovednosť, ale je to aj žiarivá príležitosť. Vstupujete do sveta, kde je ľudstvo vyzvané, ako nikdy predtým, aby dokázalo svoju zrelosť a svoje majstrovstvo – nie nad prírodou, ale nad sebou samým. V tom spočíva naša nádej a náš osud.

Stále hovoríme v pojmoch „dobývania“ – či už ide o svet hmyzu, alebo o tajomný svet vesmíru. Stále sme nedospeli natoľko, aby sme videli samých seba ako veľmi malú súčasť obrovského a neuveriteľného vesmíru, vesmíru, ktorý sa odlišuje predovšetkým tajomnou a nádhernou jednotou, ktorú pohŕdame na vlastné riziko.

Namiesto toho, aby sme sa vždy snažili vnútiť Prírode svoju vôľu, mali by sme niekedy mlčať a počúvať, čo nám chce povedať. Keby sme tak urobili, som si istá, že by sme získali nový pohľad na svoje horúčkovité životy.

Toto je vek, ktorý priniesol záplavu kníh typu „ako na to“, a je to aj vek vedy typu „ako na to“. Je to, inými slovami, vek techniky, v ktorom ak vieme, ako niečo urobiť, urobíme to bez toho, aby sme sa zastavili a opýtali, či by sme mali.

Takže príroda skutočne potrebuje ochranu pred človekom; ale aj človek potrebuje ochranu pred vlastnými činmi, lebo je súčasťou živého sveta. Jeho vojna proti prírode je nevyhnutne vojnou proti sebe samému. Jeho bezohľadné a ničivé činy vstupujú do obrovských cyklov zeme a časom sa mu vracajú.

Postoj človeka k prírode je dnes kriticky dôležitý, jednoducho preto, že má novoobjavenú moc ju zničiť.

Meraná na pozadí obrovského geologického času sa celá éra človeka zdá byť len okamihom – ale aký významný okamih!