Milan Kundera

Nič mi nie je odpornejšie ako bratské city založené na spoločnej podlosti, ktorú ľudia vidia jeden na druhom.

Optimizmus je ópium ľudstva.

Mystika a preháňanie patria k sebe. Mystik sa nesmie báť smiešnosti, ak sa chce dostať až na hranice pokory alebo na hranice rozkoše.

Pozastavenie morálneho súdu nie je nemorálnosťou románu, ale jeho morálkou. Morálkou, ktorá stojí proti neodstrániteľnému ľudskému zvyku súdiť okamžite, neprestajne a všetkých; súdiť skôr, než porozumieme, a bez porozumenia. Z hľadiska múdrosti románu je táto horlivá pripravenosť súdiť tou najodpornejšou hlúposťou, najzhubnejším zlom.

Svetlo, ktoré žiari z veľkých románov, čas nikdy nezatemní, pretože človek bez prestania zabúda na ľudskú existenciu, a tak objavy romanopiscov, nech sú akokoľvek staré, nikdy neprestanú udivovať.

Román, ktorý neodkryje dovtedy neznámy úsek existencie, je nemorálny. Poznanie je jedinou morálkou románu.

O umení, najmä o modernom, nemožno pochopiť nič, ak nechápeme, že predstavivosť je sama osebe hodnotou.

Nostalgia je utrpenie spôsobené neuhasenou túžbou návratu.

Boj človeka proti moci je bojom pamäti proti zabúdaniu.