Milan Kundera

Keďže bezvýznamnosť všetkých vecí je náš údel, nemali by sme ju znášať ako utrpenie, ale naučiť sa ju vychutnávať.

Svoju spustošenosť môžeš prežívať ako nešťastný alebo ako šťastný. Práve táto voľba je tvoja sloboda.

Bolesť nepočúva rozum, má svoj vlastný rozum, ktorý nie je rozumný.

Žiadna láska neprežije nemotu.

Dvaja ľudia zamilovaní, sami, izolovaní od sveta, to je veľmi krásne. Ale čím by sa živil ich intímny rozhovor? Nech je svet akokoľvek opovrhnutiahodný, stále ho potrebujú, aby sa mohli spolu rozprávať.

Vzájomnú náklonnosť dvoch ľudí nemožno merať počtom slov, ktoré si vymenia.

Nostalgiu môžeš pociťovať v prítomnosti milovanej osoby, ak zazrieš budúcnosť, v ktorej už nebude.

Toto je skutočný a jediný dôvod priateľstva: poskytnúť zrkadlo, aby si druhý mohol prezerať svoj obraz z minulosti, ktorý by bez večného tárania spomienok medzi kamarátmi dávno zmizol.

Neviem sa striasť myšlienky, že po smrti človek stále žije. Že byť mŕtvy znamená žiť nekonečnú nočnú moru.

Každá nová možnosť, ktorú existencia získa, hoci aj tá najmenej pravdepodobná, mení na existencii všetko.