Milan Kundera

To, čo je v "ja" jedinečné, sa skrýva práve v tom, čo je na človeku nepredstaviteľné. Predstaviť si môžeme len to, čo robí každého podobným každému, čo majú ľudia spoločné. Individuálne "ja" je to, čo sa odlišuje od spoločného základu, teda to, čo sa nedá uhádnuť ani vypočítať, čo treba odhaliť, odkryť, dobyť.

Jej dráma nebola dramou ťarchy, ale ľahkosti. Na jej údel nepripadlo bremeno, ale nesnesiteľná ľahkosť bytia.

Cieľ, ktorý sledujeme, je vždy zahalený. Dievča, ktoré túži po manželstve, túži po niečom, o čom nič nevie. Chlapec, ktorý dychtí po sláve, nemá ani potuchy, čo je sláva. To, čo dáva zmysel každému nášmu pohybu, je nám vždy úplne neznáme.

Prečo na mne nikdy nepoužiješ svoju silu? povedala. Pretože láska znamená vzdať sa sily, povedal Franz potichu.

Fyzická láska je nemysliteľná bez násilia.

Keď však boli silní príliš slabí na to, aby ublížili slabým, slabí museli byť dosť silní na to, aby odišli.

Nie, závrat je niečo iné ako strach z pádu. Je to hlas prázdnoty pod nami, ktorý nás láka a zvádza, je to túžba padnúť, proti ktorej sa vydesení bránime.

Kto si za cieľ stanoví niečo vyššie, musí očakávať, že raz prekoná závrat.

Snívanie nie je len komunikačný akt, je to aj estetická činnosť, hra predstavivosti, hra, ktorá je sama osebe hodnotou.

Je správne vyčítať človeku, že je slepý voči takýmto náhodám vo svojom každodennom živote. Pripravuje tým svoj život o jeden rozmer krásy.