Výroky o rečiach

Empatia je uctivé porozumenie tomu, čo prežívajú druhí. Často pociťujeme silné nutkanie radiť, upokojovať alebo vysvetľovať vlastný postoj či pocit. Empatia si však od nás žiada, aby sme vyprázdnili myseľ a počúvali druhých celou svojou bytosťou.

Keď používame jazyk, ktorý popiera slobodnú voľbu (napríklad slová ako mal by som, musím, treba, nemôžem, mám sa a podobne), naše správanie vychádza z hmlistého pocitu viny, povinnosti alebo záväzku.

Nenásilná komunikácia od nás nevyžaduje, aby sme zostali úplne objektívni a nikdy nehodnotili. Vyžaduje si len to, aby sme udržiavali oddelenie medzi pozorovaním a hodnotením. Nenásilná komunikácia je procesným jazykom, ktorý odrádza od statických zovšeobecnení – hodnotenia majú namiesto toho vychádzať z pozorovaní viazaných na konkrétny čas a kontext.

Súdy – pozitívne aj negatívne – definujem ako komunikáciu odcudzujúcu život.

Kričím nenásilne tým, že v danej chvíli upozorňujem na svoje zúfalé potreby a bolesť.