John Dewey

Keďže situácia, v ktorej myslenie nastáva, je pochybná, myslenie je proces skúmania, nahliadania do vecí, vyšetrovania.

Myslenie je úmyselné úsilie objaviť osobitné súvislosti medzi tým, čo robíme, a následkami, ktoré z toho vyplývajú, aby sa tieto dve veci stali súvislými.

Povahu skúsenosti možno pochopiť len tak, že si všimneme, že obsahuje aktívny a pasívny prvok osobitne spojený.

Všeobecné alebo zastrešujúce ciele sú hľadiská na prehľad konkrétnych výchovných problémov.

Treba mať na pamäti, že spoločenská účinnosť napokon neznamená nič viac ani menej než schopnosť podieľať sa na vzájomnom dávaní a prijímaní skúsenosti.

Čistým záverom je, že konať s cieľom je to isté ako konať inteligentne.

Keďže výchova je spoločenský proces a existuje mnoho druhov spoločností, kritérium výchovnej kritiky a tvorby zahŕňa určitý spoločenský ideál.

Nechať všetko len na prírode znamenalo napokon negovať samotnú ideu výchovy; znamenalo to spoliehať sa na náhody okolností.

Keďže demokratická spoločnosť odmieta princíp vonkajšej autority, musí nájsť náhradu v dobrovoľnom sklone a záujme; tie môže vytvoriť len výchova.

Keďže život znamená rast, živý tvor žije na jednom stupni rovnako skutočne a kladne ako na inom, s rovnakou vnútornou plnosťou a rovnakými absolútnymi nárokmi.