John Dewey

Nič nie je tragickejšie než nenájsť svoje pravé povolanie v živote alebo zistiť, že človek sa nechal unášať, alebo ho okolnosti prinútili do nevhodného povolania.

Predstava mysle ako čisto izolovaného vlastníctva jedinca je v samom protiklade k pravde.

Čím viac sa vzďaľujeme od tohto priameho zdroja poznania z prvej ruky, tým početnejšie sú zdroje chýb a tým nejasnejšia je výsledná predstava.

Žiadny opevnený a chránený záujem sa ľahko nevzdá monopolu, ktorý vlastní.

Inteligentný vhľad do dnešných foriem spoločného života je nevyhnutný pre charakter, ktorého morálka je viac než bezfarebná nevinnosť.

Zmyslom týchto poznámok je, že hra má cieľ v zmysle usmerňujúcej myšlienky, ktorá dáva zmysel postupným úkonom.

Alebo to isté povedané trochu inak: učiteľ by mal byť zaujatý nie samotným učivom, ale jeho vzájomným pôsobením s dnešnými potrebami a schopnosťami žiakov.

Činnosť, dokonca aj samočinnosť, sa príliš ľahko chápe ako niečo len duševné, zatvorené v hlave alebo vyjadrené jedine hlasovými orgánmi.

Myslenie je presné a premyslené zavádzanie súvislostí medzi tým, čo sa robí, a jeho následkami.

Spojenie týchto dvoch fáz skúsenosti meria plodnosť či hodnotu skúsenosti.