John Dewey

Intelektuálne odchýlky jednotlivca v pozorovaní, predstavivosti, úsudku a vynaliezavosti sú jednoducho činiteľmi spoločenského pokroku, tak ako je súlad s návykom činiteľom spoločenského zachovania.

Skúsenosť vždy zahŕňala nedostatok, potrebu, túžbu; nikdy nebola sebestačná.

Obchod je obchod, veda je veda, umenie je umenie, politika je politika, spoločenský styk je spoločenský styk, morálka je morálka, oddych je oddych, a tak ďalej.

Dostatočná priama skúsenosť je ešte viac vecou kvality; musí byť takého druhu, aby sa ľahko a plodne spájala so symbolickým materiálom vyučovania.

Pokrok sa niekedy chápe ako približovanie sa k cieľom, ktoré sa už hľadali.

Zdanlivú stratu času s prebytkom vynahradí lepšie porozumenie a živý záujem.

Zemepis a dejepis sú dva veľké školské prostriedky na rozšírenie významu priamej osobnej skúsenosti.

Práca, ktorá zostáva presiaknutá postojom hry, je umenie — v kvalite, ak nie v zaužívanom označení.

Obsah výchovy tvoria predovšetkým významy, ktoré dodávajú obsah jestvujúcemu spoločenskému životu.

Poznanie, ktoré je prevažne z druhej ruky, poznanie iných ľudí, má tendenciu stať sa iba slovným.