Všetky výroky

Zlato sa vykope zo zeme kdesi v Afrike. Potom ho roztavíme, vykopeme ďalšiu jamu, znova ho zahrabeme a platíme ľuďom, aby ho strážili. Nemá to žiadnu úžitkovú hodnotu. Ktokoľvek by sa na to pozeral z Marsu, len by krútil hlavou.

Sme takí sebadôležití. Každý teraz niečo zachraňuje. „Zachráňte stromy, zachráňte včely, zachráňte veľryby, zachráňte tie slimáky.“ A najväčšia arogancia zo všetkých: „zachráňte planétu.“ Čože? Nevieme sa postarať ani o seba!

Kedysi dávno, ešte v deväťdesiatych rokoch, keby ste chceli všetkým oznámiť, že ste raňajkovali vafle, nemohli ste to len tak napísať na internet. Museli ste vyjsť von a zakričať to na celé kolo. Preto toľko ľudí vtedy skončilo v ústave. Pôsobili síce šialene, ale keď sa nad tým zamyslíte, boli jednoducho svojej dobe napredku.

Minule som vošiel do synovej izby a on má zapnuté štyri obrazovky naraz. Na jednej pozerá film, na druhej hrá hru, na ďalšej niečo sťahuje, na tamtej píše správy – a ľudia hovoria: „Má ADD.“ Hlúposť, on len robí viac vecí naraz.

Mojou svätyňou je ľudské telo, zdravie, rozum, talent, inšpirácia, láska a najabsolútnejšia predstaviteľná sloboda, sloboda od násilia a lži, nech majú akúkoľvek podobu. Taký je program, ktorého by som sa držal, keby som bol veľkým umelcom.