„Skutočne rastieš len vtedy, keď sa cítiš nepríjemne.“

Keď to necháš tak, všetko sa vykoná. Svet si získajú tí, ktorí ho nechajú tak, ako je.

Konečným cieľom prírody je podporiť rast jednotlivca od absolútnej závislosti k nezávislosti – presnejšie, k vzájomnej previazanosti dospelých ľudí žijúcich v komunite.

Platí to aj pre nás: bez citovej zraniteľnosti niet rastu.

Keď sa ľudia pripoja k skupinám, kde sa zmena zdá byť možná, potenciál pre uskutočnenie tejto zmeny sa stáva reálnejším.

Táto kultúrna namyslenosť... zvyčajne vedie k problémom. Keď ľudia začnú veriť, že pokrok je nevyhnutný a život je ľahký, môžu rýchlo stratiť odvahu a odhodlanie tvárou v tvár prvým náznakom nepriazne osudu.

Rozťahovaním svojich zručností, siahaním po vyšších výzvach sa človek stáva čoraz výnimočnejšou bytosťou.