Mihaly Csikszentmihalyi

Ako povedalo mnoho mysliteľov od Aristotela, všetko, čo robíme, v konečnom dôsledku smeruje k zažívaniu šťastia.

Koníčky, ktoré si vyžadujú zručnosť, návyky, ktoré si stanovujú ciele a hranice, osobné záujmy a najmä vnútorná disciplína – to všetko pomáha, aby bol voľný čas tým, čím má byť: príležitosťou na obnovu síl.

Ak mal Diogenes so svojou lampou pred dvadsiatimi tromi storočiami problém nájsť čestného človeka, dnes by mal možno ešte väčší problém nájsť šťastného.

Iba priama kontrola nad prežívaním, schopnosť čerpať radosť z každého okamihu zo všetkého, čo robíme, dokáže prekonať prekážky na ceste k naplneniu.

Až príliš často sa ukáže, že tí, čo najhlasnejšie vychvaľujú cnosti nesebeckosti, sú v skutočnosti motivovaní chamtivosťou a ambíciami.

Aj bolesť je lepšia než chaos, ktorý sa vkráda do nesústredenej mysle.

Subjektívne prežívanie nie je len jedným z rozmerov života, je životom samotným.

Kľúčovým prvkom optimálneho zážitku je to, že je cieľom sám osebe.

Byť rozptýlený proti vlastnej vôli je najistejším znakom toho, že nemáš situáciu pod kontrolou.

Radosť sa objavuje na hranici medzi nudou a úzkosťou, keď sú výzvy práve vyvážené so schopnosťou človeka konať.