Keď čítaš Božie slovo, pri všetkom, čo čítaš, si neprestajne hovor: Je to ku mne, kto hovorí — to je vážnosť, presne to je vážnosť.
Teraz ide o toto: pohoršíš sa, alebo uveríš? Ak uveríš, prekonáš možnosť pohoršenia a prijmeš kresťanstvo za akýchkoľvek podmienok.
Kresťanstvo je absolútno. Kresťanstvo prišlo na svet ako absolútno, nie, po ľudsky povedané, ako útecha; naopak, neustále hovorí o tom, ako musí kresťan trpieť, čiže o tom, ako človek, aby sa stal a zostal kresťanom, musí zniesť utrpenia, ktorým by sa mohol vyhnúť jednoducho tak, že by sa kresťanom nestal.
Veriaci si po ľudsky uvedomuje, aké ťažké je utrpenie, no v úžase viery nad tým, že mu je na osoh, nábožne hovorí: Je to ľahké. Po ľudsky hovorí: Je to nemožné, no znova to hovorí v úžase viery, že to, čo po ľudsky nemôže pochopiť, mu je na osoh. Inými slovami, keď je rozumnosť schopná vnímať osoh, viera nevidí Boha; no keď v temnej noci utrpenia rozumnosť nevidí ani na dlaň pred sebou, vtedy viera vidí Boha, lebo viera vidí najlepšie v tme.
A ako vlastne z dôkazu vyplýva Božia existencia? Vyplýva z neho priamo, bez akéhokoľvek prerušenia súvislosti? Alebo tu nemáme obdobu správania malých kartezianskych bábik? Len čo bábiku pustím, postaví sa na hlavu. Len čo ju pustím — musím ju teda pustiť. Tak je to aj s dôkazom. Kým sa dôkazu držím, teda kým ho stále dokazujem, existencia sa nedostaví, už len preto, že ju práve dokazujem; no keď dôkaz pustím, existencia je tu. No aj toto pustenie je istotne niečo — je to skutočne môj vlastný príspevok. Nemusí sa aj toto zarátať, tento malý okamih, akokoľvek krátky — nemusí byť dlhý, veď je to skok. Nech je tento okamih akokoľvek krátky, čo aj len okamžité „teraz", toto „teraz" sa musí započítať.
Napokon, u básnikov má láska svojich kňazov, a niekedy počuť aj hlas, ktorý ju vie obhájiť; no o viere nepočuť ani slovo. Kto hovorí na jej česť? Filozofia ide ďalej. Teológia sedí nalíčená pri okne a dvorí si o priazeň, ponúkajúc svoje pôvaby filozofii na predaj. Vraj je ťažké pochopiť Hegela, no pochopiť Abraháma je maličkosť. Prekonať Hegela je zázrak, no prekonať Abraháma je to najľahšie zo všetkého.