Skončí sa náš príbeh takto? Príbeh najmúdrejšieho druhu odsúdeného na zánik tou veľmi ľudskou vlastnosťou, že nevidí širšie súvislosti pri naháňaní krátkodobých cieľov.
Všetko, čo sme dosiahli za posledných 10 000 rokov, umožnila stabilita počas tohto obdobia.
Človek sa dozvie, že svet, hoci vytvorený, sa stále tvorí. Že toto je stále ráno stvorenia. Že hory, dávno počaté, sa teraz rodia, vynášané na svetlo ľadovcami, kanály vyhĺbené pre nadchádzajúce rieky, kotliny vydlabané pre jazerá.
Žijeme v dobe, keď sa zmeny dejú rýchlo – dobe, keď je veľká časť tejto zmeny, aspoň na dlhý čas, nezvratná. To je to, čo robí našu úlohu tak naliehavou. Len zriedka sa generácia stretne s výzvou, akej dnes čelíme my. Lebo to, čo nespravíme – čo necháme plynúť samospádom – sa možno nikdy nebude dať urobiť.
Meraná na pozadí obrovského geologického času sa celá éra človeka zdá byť len okamihom – ale aký významný okamih!
Nie je to budúcnosť AI, je to budúcnosť ľudstva. Nehovoríme o budúcnosti elektriny, nehovoríme o budúcnosti pary. Napokon je to naša budúcnosť, budúcnosť nášho druhu a budúcnosť našej civilizácie – v kontexte AI.