„Mám rád ťažké veci, pretože trvajú dlho. A ak niečo trvá dlho, mnoho menej odhodlaných…“

Čo som sa v kariére snažil robiť, je mať veľké sny a potom ich rozdeliť. Je ľahké mať šialene ambiciózny sen, ale trik je v tom, ako ho rozdeliť na zvládnuteľné, dosiahnuteľné priebežné kroky, ktoré sú zmysluplné a užitočné samy osebe.

Lebo všetci sme zjednotení spoločnou vecou. Je to hrdá vec, ktorej môžeme slúžiť v istote, že zem bude lepšia vďaka našej snahe. Je to vec, ktorá nemá koniec: neexistuje bod, v ktorom povieme: „Naša práca je hotová.“ Stavíme na úspechoch tých, ktorí tu boli pred nami; stavajme zase silné základy pre tých, ktorí budú pokračovať v práci, keď ju budeme musieť odložiť.

Ak sa na to pozriete s odstupom, všetky naše účely by mali byť robiť niečo, čo ešte nikto neurobil a čo je šialene ťažké – a čo, ak sa to podarí, môže priniesť skutočný prínos.

Pri znovupotvrdzovaní veľkosti nášho národa chápeme, že veľkosť nie je nikdy daná. Musí sa získať.

Aby vzniklo možné, musí sa znova a znova skúšať nemožné.

Záleží len na ceste. Lebo to ona trvá, nie cieľ, ktorý je len ilúziou pocestného, keď kráča z hrebeňa na hrebeň, akoby dosiahnutý cieľ mal zmysel.