Demis Hassabis

Ako je možné, že sa dokážeme vyrovnať s moderným svetom, však? Lietať v lietadlách, robiť podcasty, hrať počítačové hry vo virtuálnych simuláciách. Už to je ohromujúce, keď si uvedomíme, že naša myseľ sa vyvinula na lov byvolov v tundre.

Jedna z najlepších definícií vedomia, ktoré sa mi páčia, je, že je to spôsob, akým sa informácia cíti, keď ju spracúvame, však?

Na druhej strane existujú riziká, o ktorých vieme, že tu sú, ale nevieme ich celkom kvantifikovať. Takže najlepšie je použiť vedeckú metódu, urobiť viac výskumu, aby sme tieto riziká presnejšie definovali a samozrejme ich riešili. A myslím, že to robíme.

A vždy som bol taký multidisciplinárny človek, takže nevidím skutočné hranice medzi umením a vedou, alebo medzi produktom a výskumom. Je to pre mňa kontinuum.

A neustále bojujeme a odrezávame byrokraciu, aby sa mohla rozvíjať výskumná kultúra a kultúra neústupného dodávania.

Áno, majstrovstvo. V niečom nie je nič uspokojivejšie. Je to ako: ó, toto som predtým nevedel urobiť. Teraz už viem.

Chcete samozrejme vyhrať, ale musíte sa tiež naučiť vyrovnávať sa s neúspechmi zdravým spôsobom a premeniť ten pocit, ktorý máte, keď niečo prehráte, na niečo konštruktívne: nabudúce toto zlepším alebo budem v tomto lepší.

Ak to robíte zdravým spôsobom, naučíte sa využívať víťazstvá aj prehry. Nenechajte sa uniesť víťazstvom a nemyslite si, že ste najlepší na svete. A prehry vás udržia pokorných a vždy vedomých, že vždy je čo sa učiť. Vždy existuje väčší expert, ktorý vás môže viesť.

Pri bojových umeniach, ako im rozumiem, ale aj pri veciach ako šach, aspoň tak, ako som to bral ja, ide veľa o sebazdokonaľovanie, sebapoznanie. Že, dobre, urobil som toto. Nejde naozaj o to poraziť toho druhého, ide o to maximalizovať svoj vlastný potenciál.

A myslím, že to je to, prečo sú hry také skvelé aj pre deti – veci ako šach sú skvelé malé mikrokozmy sveta. Sú to simulácie sveta. Zjednodušené verzie nejakej reálnej situácie, či už je to poker alebo go alebo šach, rôzne aspekty reálneho sveta.