„V ríši účelov má všetko buď cenu, alebo dôstojnosť. Čo má cenu, na miesto toho možno…“

Cnosť sa dosahuje krok za krokom, no sama osebe nie je malou vecou.

Charakter má vnútornú hodnotu a stojí nad každou cenou.

Kto sa však sám urobí červom, nemôže sa potom sťažovať, že ho niekto pošliape.

Konaj tak, aby si ľudstvo, tak vo svojej vlastnej osobe, ako aj v osobe každého druhého, používal vždy zároveň ako účel, a nikdy len ako prostriedok.

Empirickým faktom je, že sebarealizovaní ľudia, naši najlepší „zažívatelia", sú zároveň naši najsúcitnejší ľudia, veľkí zlepšovatelia a reformátori spoločnosti, naši najúčinnejší bojovníci proti nespravodlivosti, nerovnosti, otroctvu, krutosti a vykorisťovaniu (a zároveň aj najlepší bojovníci za excelentnosť, účinnosť a kompetenciu). A je čoraz jasnejšie, že naši najlepší „pomocníci" sú tí najplnšie ľudskí ľudia. To, čo by som nazval bódhisattvovskou cestou, je spojením osobného zdokonaľovania a spoločenskej horlivosti - najlepší spôsob, ako sa stať lepším „pomocníkom", je stať sa lepším človekom. Jedným z nevyhnutných spôsobov, ako sa stať lepším človekom, je pritom pomáhať druhým. Takže človek môže a musí robiť oboje naraz.

Dostal som dar, viem, že som čistý.