„Konaj tak, aby si ľudstvo, tak vo svojej vlastnej osobe, ako aj v osobe každého druhého…“

Cnosť sa dosahuje krok za krokom, no sama osebe nie je malou vecou.

Charakter má vnútornú hodnotu a stojí nad každou cenou.

Kto sa však sám urobí červom, nemôže sa potom sťažovať, že ho niekto pošliape.

V ríši účelov má všetko buď cenu, alebo dôstojnosť. Čo má cenu, na miesto toho možno postaviť aj niečo iné ako ekvivalent; čo však prevyšuje každú cenu, a teda nepripúšťa nijaký ekvivalent, to má dôstojnosť.

Empirickým faktom je, že sebarealizovaní ľudia, naši najlepší „zažívatelia", sú zároveň naši najsúcitnejší ľudia, veľkí zlepšovatelia a reformátori spoločnosti, naši najúčinnejší bojovníci proti nespravodlivosti, nerovnosti, otroctvu, krutosti a vykorisťovaniu (a zároveň aj najlepší bojovníci za excelentnosť, účinnosť a kompetenciu). A je čoraz jasnejšie, že naši najlepší „pomocníci" sú tí najplnšie ľudskí ľudia. To, čo by som nazval bódhisattvovskou cestou, je spojením osobného zdokonaľovania a spoločenskej horlivosti - najlepší spôsob, ako sa stať lepším „pomocníkom", je stať sa lepším človekom. Jedným z nevyhnutných spôsobov, ako sa stať lepším človekom, je pritom pomáhať druhým. Takže človek môže a musí robiť oboje naraz.

Dostal som dar, viem, že som čistý.