„Iba zostup do pekla sebapoznania môže otvoriť cestu k zbožnosti.“

Najväčšie nebezpečenstvo, totiž stratiť samého seba, môže prejsť tak potichu, akoby to nič nebolo; každá iná strata, straty ruky, nohy, piatich dolárov, manželky atď., si je istá tým, že si ju človek všimne.

Niekto zúfajúci si zúfa nad niečím. Tak sa to na okamih zdá, no iba na okamih. V tej istej chvíli sa ukáže pravé zúfalstvo, zúfalstvo vo svojej pravej podobe. Zúfajúc si nad niečím totiž v skutočnosti zúfal nad sebou samým, a teraz sa chce zbaviť seba samého.

Vytriezvieť znamená: dôjsť k sebe samému v sebapoznaní a pred Bohom byť ako nič pred ním, a predsa nekonečne, bezpodmienečne zaangažovaný.

Nepoznám sám seba takého, aký som, ale iba takého, aký sa sebe samému javím.

Telo v sebe často nesie citové pravdy, ktoré slová príliš ľahko obchádzajú.

Naša myseľ je boh a ľudský duch je akési božstvo.