„Naša myseľ je boh a ľudský duch je akési božstvo.“

Telo v sebe často nesie citové pravdy, ktoré slová príliš ľahko obchádzajú.

Keď je odťatá noha, ruka alebo iná časť tela, som si vedomý, že mojej mysli sa tým nič neubralo.

Medzi mysľou a telom je obrovský rozdiel v tom, že telo je svojou povahou vždy deliteľné, kým myseľ je úplne nedeliteľná.

Príroda ma týmito pocitmi bolesti, hladu, smädu a podobne učí, že v tele nesídlim iba tak, ako kormidelník na lodi.

Som teda, presne povedané, iba vecou mysliacou, to jest mysľou, rozumom čiže rozvahou.

Takto objavujeme rozdiel medzi mysľou a telom, teda medzi vecou mysliacou a vecou telesnou.