„Kto sa nedokáže vyrovnať so svojím životom, kým žije, potrebuje jednu ruku, aby si aspoň…“

Sedem blažených rokov som strávila čítaním, písaním a bádaním nad knihou o introverzii. No prišiel deň vydania, idyla sa skončila a moja premena bola dokonaná - stala som sa tým nemožne protirečivým tvorom: verejne činnou introvertkou.

Písanie kníh nám akosi dáva povolenie hovoriť o veciach, o ktorých sa v bežnom živote tak ľahko nehovorí. Zmyslom písania kníh je práve pozrieť sa na to nepreskúmané, nevysloviteľné a nepomenované.

Niektoré písané slová dokážu niekedy, vo chvíľach milosti, dosiahnuť kvalitu skutkov.

Písanie dáva mysli disciplinovaný prostriedok vyjadrenia.

Som spisovateľ. Túžbou každého spisovateľa je „držať sa mimo politiky“. Chce len, aby ho nechali na pokoji písať knihy.

Nedostatok peňazí znamená nepohodlie, biedne starosti, nedostatok tabaku, neustále vedomie zlyhania – a predovšetkým znamená samotu. Ako môžeš byť iné než osamelý z dvoch libier týždenne? A v samote sa ešte nikdy nenapísala poriadna kniha.