„Som spisovateľ. Túžbou každého spisovateľa je „držať sa mimo politiky“. Chce len, aby ho…“

Písanie dáva mysli disciplinovaný prostriedok vyjadrenia.

Nedostatok peňazí znamená nepohodlie, biedne starosti, nedostatok tabaku, neustále vedomie zlyhania – a predovšetkým znamená samotu. Ako môžeš byť iné než osamelý z dvoch libier týždenne? A v samote sa ešte nikdy nenapísala poriadna kniha.

Písaním sa dá zarobiť iba jedným spôsobom – oženiť sa s dcérou vydavateľa.

Najdôležitejším darom pre dobrého spisovateľa je vstavaný, neomylný detektor na kraviny. Je to spisovateľov radar a mali ho všetci veľkí spisovatelia.

To, čo človek píše, nemusí byť hneď zjavné, a v tom má niekedy šťastie; no nakoniec je to celkom jasné.

Ako laureát Nobelovej ceny nemôžem si nepovšimnúť s ľútosťou, že táto cena nikdy nebola udelená Markovi Twainovi, ani Henrymu Jamesovi, ak mám hovoriť len o svojich krajanoch.