Rúmí

Prestaň teraz so slovami. Otvor okno v strede svojej hrude a nechaj duchov nech vletia dnu a von.

Byť človekom je ako mať dom pre hostí. Každé ráno nový príchod. Radosť, skľúčenosť, malichernosť, chvíľkové uvedomenie prichádzajú ako nečakaný hosť. Vítaj a hosti ich všetkých!

Bez zamračených mrakov a bleskov by vinič spálilo usmievavé slnko.

Čo má väčšiu cenu: dav tisícov, alebo tvoja vlastná, ozajstná samota? Sloboda, alebo moc nad celým národom? Chvíľa strávená sama vo svojej izbe sa ukáže cennejšou než čokoľvek iné, čo by ti kedy mohli dať.

Keď ti niekto odpočítava zlato, nepozeraj na svoje ruky ani na zlato. Pozeraj na darcu.

Na hlave nosíš košík čerstvého chleba, a predsa chodíš od dverí k dverám a žobreš o kôrky.

Ten, kto je pokojný a rozumný, je vlastne šialený!

Si taký slabý. Odovzdaj sa milosti. Oceán sa postará o každú vlnu, kým nedôjde k brehu.

Na tom, čo naozaj záleží, je to, ako rýchlo urobíš to, k čomu ťa vedie tvoja duša.

Nech je milujúci hanebný, šialený, neprítomný duchom. Ten, kto je triezvy, sa bude báť, že sa veci pokazia.