Rúmí

Drahá duša, keby si nebola priateľkou onej rozľahlej prázdnoty vnútri, prečo by si do nej stále vrhala svoju sieť a tak trpezlivo čakala?

Nejaká ruka presúva naše vtáčie klietky sem a tam. Niektoré priblíži bližšie k sebe. Iné oddiali. Nesnaž sa to rozumovo vysvetliť. Buď si vedomý toho, kto ťa priťahuje a kto nie.

Tu je nové pravidlo: rozbi pohár na víno a padni smerom k dychu sklára.

Mám v sebe smädnú rybu, ktorá nikdy nemôže nájsť dosť toho, po čom smädí!

Takto je to vždy, keď dokončím báseň. Zmocní sa ma veľké ticho a čudujem sa, prečo som si vôbec kedy myslel, že potrebujem slová.

Iba plné poludňajšie slnko zmenšuje tvoj tieň. Ale ten tieň ti pritom slúžil! To, čo ťa zraňuje, ťa zároveň žehná. Tma je tvojou sviečkou.

Za predstavami o zlom a o správnom konaní je pole. Stretnem sa tam s tebou.

Pocit osamelosti a bezvýznamnosti znamená, že si nebol trpezlivý.

Tancuj, keď si zlomený a otvorený. Tancuj, keď si strhol obväz. Tancuj uprostred boja. Tancuj vo svojej krvi. Tancuj, keď si dokonale slobodný.

Sviečka je stvorená na to, aby sa celá stala plameňom. V tej chvíli zániku nevrhá žiaden tieň.