John Muir

Každý hlupák dokáže ničiť stromy. Nemôžu utiecť; a keby aj mohli, aj tak by ich zničili – prenasledovali by ich a lovili, kým by sa z ich kôry, vetvených rohov alebo veľkolepých kmeňov dal získať zábava alebo dolár.

Americké lesy, nech ich človek akokoľvek zanedbáva, museli byť veľkou radosťou pre Boha; veď boli to najlepšie, čo kedy zasadil.

Búrky všetkého druhu, príval, zemetrasenia, prírodné katastrofy – akokoľvek sa na prvý pohľad zdajú tajomné a bezzákonné – sú len harmonickými tónmi v piesni stvorenia, rôznymi vyjadreniami Božej lásky.

Príroda je stále v práci – stavia a rúca, tvorí a ničí, všetko udržiava vo víre a prúdení, nepripúšťa odpočinok, len rytmický pohyb, a naháňa všetko v nekonečnej piesni z jednej krásnej podoby do druhej.

Odíďte potichu ktorýmkoľvek smerom a ochutnajte slobodu horolezca. Táborte medzi trávou a horcami ľadovcových lúk, v skalnatých záhradných kútoch plných miláčikov Prírody. Vyšplhajte na hory a získajte ich dobré správy. Pokoj Prírody do vás potečie, ako slnečné svetlo prúdi do stromov. Vetry do vás vtlačia svoju sviežosť a búrky svoju energiu, kým starosti opadnú ako jesenné listy.

Žiadna z krajín Prírody nie je škaredá, pokiaľ je divoká.

Rozumným a slobodným sa sotva bude zdať potrebné cestovať cez kontinent za divokou krásou, hoci cesta je ľahká, lebo ju nájdu v hojnosti, kdekoľvek sa ocitnú.

Tisíce unavených, nervovo vyčerpaných, prekultivovaných ľudí začínajú zisťovať, že ísť do hôr je ísť domov; že divočina je nevyhnutnosť; a že horské parky a rezervácie sú užitočné nielen ako pramene dreva a zavlažovacích riek, ale ako pramene života.

Boh nikdy nevytvoril škaredú krajinu. Všetko, na čo svieti slnko, je krásne, pokiaľ je to divoké.

Len málokto je úplne hluchý ku kázaniu borovíc. Ich kázne na horách idú k srdcu; a keby sa ľudia vo všeobecnosti dostali do lesov, hoci len raz, aby počuli stromy hovoriť za seba, všetky prekážky ochrany lesov by zmizli.