Daniel Goleman

V naozaj reálnom zmysle máme dve mysle – jednu, ktorá myslí, a jednu, ktorá cíti.

Sebapohltenie vo všetkých svojich podobách zabíja empatiu, nieto ešte súcit. Keď sa sústredíme na seba, náš svet sa zmenšuje, pretože naše problémy a starosti naberajú na význame. Ale keď sa sústredíme na druhých, náš svet sa rozširuje. Naše vlastné problémy sa presunú na okraj mysle, a tak sa zdajú menšie, a zvyšuje sa naša schopnosť spojenia – teda súcitného konania.