Dan Ariely

Je ťažké predstaviť si, že môžeme byť spokojní s akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré urobíme, aj len rok dopredu, nieto ešte keď sa naň pozrieme s odstupom piatich, desiatich, dvadsiatich či dokonca päťdesiatich rokov. Úprimne, prekvapuje ma, aká nízka je vlastne rozvodovosť.

Raz som počul veliteľa letectva hovoriť svojim pilotom, že každú sekundu robia rozhodnutie - buď zmeniť kurz, alebo ostať na súčasnom kurze - a že by mali o svojom konaní vždy rozmýšľať ako o aktívnych rozhodnutiach. Problém je, že len málokto z nás takto o svojich rozhodnutiach premýšľa. Sťahovanie, svadbu, zmenu zamestnania - to považujeme za rozhodnutia. No zotrvanie na tom istom mieste, zostať slobodný, ostať v tej istej práci - to za rozhodnutia väčšinou nepovažujeme, aspoň nie v rovnakej miere.

Dovolenka nie sú len tie dva týždne, keď ste mimo práce; je to aj čas, ktorý strávite tešením sa a predstavovaním si svojej cesty, a tiež čas po návrate, keď si v mysli znova prehrávate jej krásne chvíle.

Neustále bojujeme so zložitou povahou peňazí a s vlastnou neschopnosťou zohľadňovať náklady ušlej príležitosti.

Namiesto toho, aby sme sa usilovali zistiť absolútnu hodnotu nejakej veci, sa pri rozhodovaní vydávame cestou najmenšieho relatívneho odporu.

Sú to logické rozhodnutia? Nie. Sú to správne rozhodnutia? Často nie. Sú to jednoduché rozhodnutia? Rozhodne áno. Väčšina z nás si väčšinu času vyberá tú jednoduchšiu možnosť. To je jeden z našich veľkých problémov.

Zadarmo je zvláštna cena - a áno, aj tak je to cena.

Šťastie príliš často nie je odrazom nášho skutočného šťastia, ale skôr odrazom toho, ako sa porovnávame s ostatnými.

V podstate, keď oceňujeme úsilie viac než výsledok, platíme za nekompetentnosť.

Odporučili by ste nadšene priateľovi, aby si kúpil niečo, čo ste sami nikdy nevyskúšali? Asi nie. No presne to možno nevedomky robíte s informáciami každý deň.