Alfie Kohn

Podobne, rodičia, ktorí chcú deti naučiť dôležitosti úprimnosti, si dávajú za pravidlo nikdy im neklamať – aj keď by bolo jednoduchšie povedať, že sušienky sa minuli, než vysvetľovať, prečo si nemôžu dať ďalšiu.

Deti nepotrebujú len to, aby boli milované; potrebujú vedieť, že nič, čo urobia, na tejto láske nič nezmení.

Len málo rodičov má odvahu a samostatnosť starať sa viac o šťastie svojich detí než o ich úspech.

Ľudia bývajú nadšenejší tam, kde cítia spolupatričnosť a vnímajú sa ako súčasť komunity, než na pracovisku, kde je každý odkázaný sám na seba.

Nezáleží až tak na tom, čo k svojim deťom cítime, ako na tom, ako tieto city vnímajú ony samy a ako hodnotia spôsob, akým sa k nim správame.

Deti sa naučia robiť dobré rozhodnutia tým, že rozhodnutia robia – nie tým, že poslúchajú príkazy.

Kontrola plodí potrebu ďalšej kontroly, ktorá sa potom používa na ospravedlnenie ešte väčšej kontroly.

Jedným slovom, učenie je vytrhnuté z kontextu. Rozdrobíme myšlienky na malé kúsky, ktoré nemajú nič spoločné s celkom. Dávame študentom jednu tehlu informácií, potom ďalšiu, potom ďalšiu, až kým neskončia školu – a vtedy predpokladáme, že majú dom. V skutočnosti majú len hromadu tehál, a ani tú si dlho neudržia.