Alan Turing

Kto si môže byť istý, že jeho vlastné "pôvodné dielo" nebolo iba vzrastom semienka, ktoré doň zasialo vyučovanie, alebo dôsledkom uplatnenia dobre známych všeobecných zásad?

Čitateľ už zrejme predpokladá, že nemám nijaké presvedčivé pozitívne argumenty na podporu svojich názorov. Keby som ich mal, nemusel som sa tak namáhať poukazovať na omyly v opačných názoroch.

Dôležitou vlastnosťou učiaceho sa stroja je, že jeho učiteľ často do veľkej miery netuší, čo sa v ňom vlastne odohráva, hoci do istej miery predsa dokáže predpovedať správanie svojho žiaka.

Tvrdenie, že "stroje sa nemôžu mýliť", pôsobí zvláštne. Človek má chuť odpovedať: "Sú azda o niečo horšie práve preto?"

Nijaký inžinier ani chemik netvrdí, že dokáže vyrobiť materiál na nerozoznanie od ľudskej kože. Je možné, že sa to raz podarí, no aj keby sme taký vynález mali k dispozícii, malo by sa nám zdať zbytočné robiť "mysliaci stroj" ľudskejším tak, že ho oblečieme do takéhoto umelého tela.

Vylučovací princíp je ustanovený výlučne v prospech samotných elektrónov, ktoré by sa mohli skaziť, keby sa im dovolilo príliš voľne sa združovať.

Veda je diferenciálna rovnica. Náboženstvo je okrajová podmienka.

Obávam sa, že v budúcnosti môže niekto použiť tento sylogizmus: Turing verí, že stroje myslia. Turing súloží s mužmi. Preto stroje nemyslia.

Teraz som sa dostal do problémov, ktoré som pre seba vždy považoval za celkom reálnu možnosť, hoci som im obvykle dával šancu tak 10:1 v neprospech.

Nezaujíma nás skutočnosť, že mozog má konzistenciu studenej kaše.