Alan Turing

Naučené procesy neprinášajú stopercentnú istotu výsledku; keby ju prinášali, nedalo by sa ich odnaučiť.

Inteligentné správanie zrejme spočíva v odklone od úplne disciplinovaného správania typického pre výpočet, no v odklone iba nepatrnom, ktorý nevedie ani k náhodnému správaniu, ani k bezúčelným opakujúcim sa slučkám.

Príklad slečny Helen Kellerovej ukazuje, že vzdelávanie je možné, pokiaľ dokáže prebiehať obojsmerná komunikácia medzi učiteľom a žiakom, nech už akýmkoľvek spôsobom.

Detský mozog je zrejme čosi ako zošit, aký si človek kúpi v papiernictve - pomerne málo mechanizmu a veľa prázdnych stránok.

Nie je možné vytvoriť súbor pravidiel, ktorý by opisoval, čo má človek robiť v každej mysliteľnej situácii.

Názor, že stroje nemôžu byť zdrojom prekvapenia, pramení podľa mňa z omylu, ktorému obzvlášť podliehajú filozofi a matematici.

Stroje ma prekvapujú veľmi často.

Diela a zvyky ľudstva sa nezdajú byť veľmi vhodným materiálom, na ktorý by sa dala uplatniť vedecká indukcia. Aby sme dosiahli spoľahlivé výsledky, treba preskúmať veľmi veľkú časť priestoročasu.

V skutočnosti ide o solipsistický pohľad. Možno je najlogickejší zo všetkých, no sťažuje vzájomnú výmenu myšlienok.

Môžu existovať ľudia bystrejší než ktorýkoľvek daný stroj, no zas môžu existovať aj iné stroje, ktoré sú bystrejšie ešte viac, a tak ďalej.