Všetky výroky

Vtedy som nechápala, prečo je toľko aktivít Klanu, no neskôr som sa dozvedela, že to bolo preto, že sa z prvej svetovej vojny vracali afroamerickí vojaci a správali sa, akoby si zaslúžili rovnaké práva, pretože slúžili svojej krajine.

Naše prostredie, svet, v ktorom žijeme a pracujeme, je zrkadlom našich postojov a očakávaní. Tvoj život neurčuje ani tak to, čo ti prináša, ako skôr postoj, ktorý doňho vkladáš – nie tak to, čo sa ti deje, ako spôsob, akým sa na to, čo sa deje, pozerá tvoja myseľ.

Skutočné zdravie si vyžaduje poznanie základnej povahy človeka a pôsobenia rozličných pokrmov, tak ich prirodzených vlastností, ako aj tých, ktoré vznikajú ľudským umením. No samotné stravovanie na zdravie nestačí. Musí k nemu pristúpiť aj pohyb, ktorého účinky treba rovnako poznať. Spojenie týchto dvoch vecí tvorí životosprávu, ak sa pritom náležite prihliada na ročné obdobie, zmeny vetra, vek človeka a povahu jeho domova. Ak v strave alebo pohybe niečo chýba, telo ochorie.

Ako sme videli, každá kritika, útok, urážka a súd sa strácajú, keď sústredíme pozornosť na to, aby sme za správou počuli pocity a potreby. Čím viac takto trénujeme, tým jasnejšie si uvedomujeme jednoduchú pravdu: za všetkými správami, ktorými sme sa nechali zastrašiť, sú len ľudia s nenaplnenými potrebami, ktorí nás žiadajú, aby sme prispeli k ich blahu. Keď prijímame správy s týmto vedomím, nikdy sa necítime odľudštení tým, čo nám druhí hovoria. Odľudštení sa cítime iba vtedy, keď sa uväzníme v pohŕdavých obrazoch druhých ľudí alebo v myšlienkach o vlastnej neprávosti.

My súčasníci mali by sme sa nazývať dôverníkmi: všetci sa strašne poznáme, trojnásobne, stonásobne, z každodenných diskusií, z poézie, karát, klebiet, rečí, z plánov, z toho, čo sa nám žiada, i z toho, ako sme sa jeden druhému prejedli. Dôverne sa poznáme, poznáme sa predovšetkým podľa slabostí a zo slabostí. Ako sa zdá, vzájomná slabosť nás viaže k sebe putom najmocnejším.