Všetky výroky

Ale už na prvej ceste po Brazílii, keď som sa vrátil s maláriou a s nohou potrhanou jaguárom, som si dobre prebrúsil zobák, narástli mi ostrohy a z káčaťa sa vyvinul voľný vták, ktorý vedel vracať klovance a ktorého životným cieľom sa stalo ísť vlastnou cestou za vedeckou pravdou a ktorého športom bol lov na škodnú, či už v politike, alebo vo vede.

Ako by si sa cítil, keby k tebe niekto zvonku začal hovoriť tak, ako hovorí tvoj vnútorný hlas? Ako by si sa správal k človeku, ktorý by otvoril ústa a povedal všetko, čo hovorí tvoj mentálny hlas? Po veľmi krátkom čase by si mu povedal, aby odišiel a nikdy sa nevrátil. Ale keď sa tvoj vnútorný priateľ neustále ozýva, nikdy mu nepovieš, aby odišiel. Nech ti spôsobuje akékoľvek problémy, počúvaš ho.

To, že som tak strašne zvyknutá prijímať hodnoty všetkých ostatných a že mám rada potlesk a keď sa o mne ľudia nadchýnajú, ešte neznamená, že je to správne. Hanbím sa za to. Mám toho dosť. Mám dosť toho, že nemám odvahu byť úplne nik.

No časom som sa naučila, že si môžem vybrať, ako budem reagovať na minulosť. Môžem byť nešťastná, alebo môžem byť plná nádeje – môžem byť depresívna, alebo môžem byť šťastná. Vždy máme túto voľbu, túto možnosť ovládať seba.

Modlitbu Pána som sa modlila stokrát v nádeji, že odpustím vrahom, ktorí vraždili všade okolo mňa. Bolo to zbytočné – zakaždým, keď som sa dostala k časti, kde som prosila Boha, aby „odpustil tým, čo sa proti nám prehrešujú“, mi vyschlo v ústach. Nedokázala som tie slová vysloviť, pretože som naozaj necítila to, čo vyjadrovali. Moja neschopnosť odpustiť mi spôsobovala ešte väčšiu bolesť ako úzkosť z odlúčenia od rodiny a bola horšia než fyzické utrpenie z toho, že ma neustále niekto lovil.