„Moja predstavivosť ma robí človekom a robí ma bláznom; dáva mi celý svet a vyháňa ma z…“

Rozprávka je báseň. Napísaná v šťastnej chvíli a zdokonaľovaná za storočia zástupmi neznámych.

Myslieť si, že realistická próza je už z definície lepšia než fantazijná, znamená myslieť si, že napodobňovanie je lepšie než vynaliezanie.

V diaľavách nekonečného kozmu je galaxia, ktorá vyzerá presne ako Mliečna dráha, so slnečnou sústavou, ktorá je verným obrazom našej, s planétou, ktorá je dvojníkom Zeme, s domom, ktorý sa nedá odlíšiť od vášho, obývaným niekým, kto vyzerá presne ako vy a kto práve teraz číta túto knihu a predstavuje si vás, ako vo vzdialenej galaxii práve dočítate koniec tejto vety.

Občas sa čudujem, či celý vesmír nie je len snehová guľa na krbovej rímse obývačky nejakého vesmírneho votrelca.

Najdôležitejšou vlastnosťou každého ďalekohľadu je predstavivosť, s akou sa používa.

Som taká rada, že vtedy ešte nebola vynájdená televízia - znamenalo to, že som musela, a skutočne aj rozvíjala svoju silu predstavivosti.