Večer pomaly mení rúcho, ktoré mu drží lem starých stromov.
Nyní, když se dívám na věc z větší blízkosti, shledávám, že pravý zahrádkář není člověk, který pěstuje květiny; je to muž, který pěstuje hlínu.
Príroda sa nepreťažuje, ale spokojí sa s málom. Nežiada napríklad dve kuriatka z jedného vajca, ale je spokojná, ak sa vyliahne jedno.
Príroda sa neponáhľa, ale postupuje pomaly. Vták napríklad nekladie vajcia do ohňa, aby sa rýchlo vyliahli, ale necháva ich pomaly dozrievať pod vplyvom prirodzeného tepla.
Verím, že máme zodpovednosť nielen voči svojim súčasníkom, ale aj voči budúcim generáciám – zodpovednosť zachovať zdroje, ktoré patria im rovnako ako nám a bez ktorých nikto z nás nemôže prežiť. To znamená, že musíme urobiť oveľa viac a naliehavo, aby sme predišli klimatickej zmene alebo ju spomalili. Každý deň, keď nerobíme nič alebo príliš málo, ukladá našim deťom a deťom našich detí vyššie náklady. Pripomína mi to africké príslovie – Zem nie je naša, ale niečo, čo držíme v správe pre budúce generácie. Dúfam, že moja generácia bude tejto dôvery hodná.
Možno bezpečne povedať, že žiadne dve rastliny získané z kalusu nie sú celkom rovnaké a žiadna nie je celkom ako rastlina, ktorá poskytla bunku alebo bunky pre tkanivovú kultúru.