„Ľudí nevidíme takých, akí sú, ale takých, akými sa nám javia. A tieto zdania sú zvyčajne…“

Tvoje vedomie v skutočnosti prežíva tvoj mentálny model reality, nie samotnú realitu.

Realita je pre väčšinu z nás príliš skutočná, a preto ju zmierňujeme mysľou.

To, čo JE, je dôležitejšie než to, čo BY MALO BYŤ.

Uprednostňujeme viditeľné, zakorenené, osobné, rozprávané a hmatateľné; abstraktným pohŕdame.

Jednotlivcov aj národy obmedzuje neschopnosť konfrontovať sa so skutočnosťou, vidieť veci také, aké sú. Ako starneme, viac sa zakorenávame v minulosti. Prevezme moc zvyk. To, čo nám raz zafungovalo, sa stane doktrínou, ulitou, ktorá nás chráni pred realitou. Opakovanie nahradí tvorivosť.

Jediným riešením je rozvíjať sebauvedomenie a hlbšie porozumenie zmenám, ktoré v nás nastávajú v skupinách. S takouto inteligenciou môžeme byť lepšími aktérmi v spoločnosti, schopnými navonok zapadnúť a na vysokej úrovni spolupracovať s inými, pričom si zachováme nezávislosť a rozum.