„To, čo JE, je dôležitejšie než to, čo BY MALO BYŤ.“

Tvoje vedomie v skutočnosti prežíva tvoj mentálny model reality, nie samotnú realitu.

Realita je pre väčšinu z nás príliš skutočná, a preto ju zmierňujeme mysľou.

Uprednostňujeme viditeľné, zakorenené, osobné, rozprávané a hmatateľné; abstraktným pohŕdame.

Jednotlivcov aj národy obmedzuje neschopnosť konfrontovať sa so skutočnosťou, vidieť veci také, aké sú. Ako starneme, viac sa zakorenávame v minulosti. Prevezme moc zvyk. To, čo nám raz zafungovalo, sa stane doktrínou, ulitou, ktorá nás chráni pred realitou. Opakovanie nahradí tvorivosť.

Ľudí nevidíme takých, akí sú, ale takých, akými sa nám javia. A tieto zdania sú zvyčajne zavádzajúce.

Jediným riešením je rozvíjať sebauvedomenie a hlbšie porozumenie zmenám, ktoré v nás nastávajú v skupinách. S takouto inteligenciou môžeme byť lepšími aktérmi v spoločnosti, schopnými navonok zapadnúť a na vysokej úrovni spolupracovať s inými, pričom si zachováme nezávislosť a rozum.