„Celý ľudský život je len bodkou v čase; užime si ho teda, kým trvá.“

Prvou vecou potrebnou na konštruktívne zaobchádzanie s časom je naučiť sa žiť v skutočnosti prítomného okamihu. Psychologicky vzaté, tento prítomný okamih je totiž všetko, čo máme.

Tretia hodina popoludní je vždy buď príliš neskoro, alebo príliš skoro na čokoľvek, čo chceš urobiť.

Rovnováha žije v prítomnosti. Keď cítite, že sa vám zem chveje pod nohami, vráťte sa späť do tohto okamihu. S tým, čo prinesie ďalší moment, sa vyrovnáte, až príde. V tomto okamihu ešte dýchate. V tomto okamihu ste prežili.

Ak chceš zo svojho dňa vyťažiť maximum, urob si svoju najdôležitejšiu prácu – svoju Jednu Vec – skoro, kým je tvoja vôľa ešte nevyčerpaná.

Nie je to tak, že by sme mali príliš málo času na všetko, čo musíme urobiť – je to tak, že cítime potrebu robiť príliš veľa vecí v čase, ktorý máme.

Nebudeš hľadať čas na to, aby si sa venovala svojim cieľom; urobíš si na to čas. A prvá vec, ktorú musíš prijať, je, že si pánom svojho vlastného rozvrhu.