„Tvoj život sa teraz možno nevyvíja dobre, ale kým si tu, kým ideš vpred, je možné…“

Mami, mysli na všetko dobré, čo sa nám môže stať, namiesto premýšľania nad tým, čo by sa mohlo pokaziť.

V hlbinách zimy som napokon zistil, že vo mne je nepremožiteľné leto.

Nemôžeme si dovoliť, aby nás strach odradil od žitia vlastného života, a musíme pokračovať – s vierou, že sa veci zlepšia. A veci sa zlepšia, keď ich zlepšíme sami.

Hneď ako si prečítal môj odkaz, vyrazil po pomoc. A to bol asi najjasnejší okamih z celých tých sedemdesiatdva dní.

Nič nám nezostáva. Toto je náš prirodzený stav, a predsa je najviac v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a posledný istý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu do Nekonečna.

Keď odmietneme jediný príbeh, keď si uvedomíme, že o žiadnom mieste nikdy neexistuje len jediný príbeh, znovu získame akýsi raj.