„Keď dávame s radosťou a prijímame s vďačnosťou, je požehnaný každý z nás.“

Naučila som sa, že životom by si nemal prechádzať s lapačkou na oboch rukách; niektoré veci treba vedieť hodiť späť.

Ako sa naučíme dávať zo srdca tak, aby dávanie pôsobilo ako prijímanie? Keď sa veci dejú ľudským spôsobom, myslím si, že nedokážete rozoznať darcu od príjemcu. Dávanie prestáva byť radosťou iba vtedy, keď spolu jednáme spôsobom, ktorý nazývam odsudzujúcim či posudzujúcim.

Je to zvláštny princíp, no napriek tomu platí, že tí, čo dávajú najviac, majú najviac z toho, čo dávajú.

Čím viac sa strácaš v niečom väčšom, než si ty sám, tým viac energie budeš mať.

Keď dokážeš presunúť svoje vnútorné povedomie na to, ako môžeš slúžiť druhým, a keď z toho urobíš stredobod svojho života, budeš sa nachádzať v pozícii, kedy spoznáš skutočné zázraky na svojej ceste k prosperite.

Svet je plný ľudí, ktorí sú hrabaví a hľadajú len vlastný prospech. Preto má vzácny jedinec, ktorý sa nesebecky snaží slúžiť druhým, obrovskú výhodu.