„Hovorí sa nám, že svet bol stvorený špeciálne pre človeka – domnienka, ktorú nepodporujú…“

Som prvý, kto povie, že je to skvelá krajina, ale je to zvláštna kultúra. Toto je asi jediná krajina na svete, ktorá mohla prísť s chorobou ako bulímia; asi jediná krajina, kde niektorí ľudia nemajú čo jesť a iní zjedia výživné jedlo a úmyselne ho vyvrátia.

Najmocnejším slovom v našej demokracii je slovo „my“. „My, ľud.“ „Zvíťazíme.“ „Áno, môžeme.“ Toto slovo nepatrí nikomu. Patrí všetkým.

Ctíme minulosť, ale nehľadáme ju. Nebojíme sa budúcnosti; siahame po nej. Amerika nie je nejaká krehká vec. Sme veľkí, podľa Whitmana obsahujeme zástupy.

Nie je nič, čo by Amerika nezvládla, ak sa na problém pozrieme priamo.

Verím, že môžeme byť lepší. Možno nedokážeme zastaviť všetko zlo na svete, ale viem, že to, ako sa k sebe správame, závisí výlučne od nás. Verím, že napriek všetkým našim nedokonalostiam sme plní slušnosti a dobroty a že sily, ktoré nás rozdeľujú, nie sú také silné ako tie, ktoré nás spájajú.

V tejto krajine stúpame alebo padáme ako jeden národ, ako jeden ľud.