Pravda je pasca: nemôžeš ju získať bez toho, aby ona nezískala teba; pravdu nemôžeš uchopiť tak, že ju uchytíš, ale iba tak, že ona uchytí teba.
Pravda je vždy v menšine, a menšina je vždy silnejšia než väčšina, lebo menšinu spravidla tvoria tí, čo skutočne majú vlastný názor, kým sila väčšiny je iluzórna, tvorená davom, ktorý nemá nijaký názor.
Sofista dokazuje, že všetko je pravda a nič nie je pravda.
Zdá sa, že mojím osudom je hovoriť o pravde, pokiaľ ju objavím, takým spôsobom, že sa tým súčasne búra každá možná autorita. Keďže som v očiach ľudí neschopný a krajne nedôveryhodný, hovorím pravdu, a tak ich uvádzam do rozporu, z ktorého sa môžu vymaniť iba tak, že si pravdu privlastnia sami. Osobnosť človeka dozrieva iba vtedy, keď si privlastní pravdu, či už ju vyslovila Balámova oslica, posmešný šibal, apoštol alebo anjel.
Čo naozaj potrebujem, je ujasniť si, čo mám robiť, nie čo mám vedieť, s výnimkou toho, že poznanie musí predchádzať každý čin. Ide o to nájsť účel, uvidieť, čo si Boh naozaj želá, aby som robil; rozhodujúce je nájsť pravdu, ktorá je pravdou pre mňa, nájsť myšlienku, pre ktorú som ochotný žiť a zomrieť.
Koľko pravdy dokáže istý duch zniesť, koľko pravdy sa odváži?