„Myslenie je najťažšia práca, aká existuje - čo je pravdepodobne dôvod, prečo sa jej…“

Descartes povedal: Cogito ergo sum - "Myslím, teda som." Ale čo ak nie sme ničím iným než súčtom svojich prvých, naivných, náhodných konaní? Čo potom?

Predstavte si, že vám dám na výber: chcete ísť na víkend do Ríma, so všetkým zaplateným - hotel, doprava, jedlo, kontinentálne raňajky, všetko - alebo na víkend do Paríža? Predstavte si, že by som do tejto ponuky pridal možnosť, ktorú nikto nechce: "Víkend v Ríme, víkend v Paríži, alebo že vám ukradnú auto?" Znie to smiešne, veď prečo by ukradnuté auto v tejto ponuke čokoľvek ovplyvnilo? Ale čo keby tá tretia možnosť nevyzerala takto? Čo keby to bol výlet do Ríma, so všetkým zaplateným, ale bez kávy ráno? Ak chcete kávu, musíte si za ňu zaplatiť sami. V istom zmysle, keď môžete mať Rím s kávou, prečo by ste chceli Rím bez kávy? Je to horšia možnosť. Ale hádajte, čo sa stalo? V momente, keď pridáte Rím bez kávy, Rím s kávou sa stane populárnejším - a to nielen v porovnaní s Rímom bez kávy, ale dokonca aj v porovnaní s Parížom.

Jedným z najdôležitejších krokov, ktoré môžete urobiť pri budovaní vizionárskej firmy, nie je akcia, ale zmena perspektívy.

Čím hlbšia je skúsenosť absencie zmyslu – teda absurdity –, tým energickejšie sa zmysel hľadá.

Bez stále živej a vyjadrovanej skúsenosti absurdity by nebolo dôvodu pokúšať sa robiť niečo zmysluplné.

Moderný človek musí zostúpiť po špirále svojej vlastnej absurdity až na najnižší bod; až potom môže vidieť za jej hranice.