„Najistejší spôsob, ako skaziť mladého človeka, je naučiť ho vážiť si viac tých, čo…“

Zmysel spočíva v privlastnení. Obdiv je čiastočne v skutočnosti závisťou, a teda nedorozumením; kritika, pri všetkej svojej oprávnenosti, je čiastočne v skutočnosti odporom, a teda nedorozumením; a spoznanie sa v zrkadle je len prchavým zoznámením, a teda tiež nedorozumením — no vidieť správne a nechcieť zabudnúť na to, čo zrkadlo samo nedokáže spôsobiť, to je privlastnenie.

Mnohí ľudia dospievajú k záverom o živote ako školáci; podvádzajú svojho učiteľa tým, že si výsledok odpíšu z knihy, namiesto toho, aby si príklad vypočítali sami.

Ak dieťa trestáme za jeho nezbednosť a odmeňujeme ho za to, že je dobré, bude konať dobro iba kvôli odmene; a keď potom vstúpi do sveta a zistí, že dobro nie je vždy odmenené a zlo nie je vždy potrestané, stane sa z neho človek, ktorý myslí len na to, ako sa v tomto svete presadiť, a koná dobre alebo zle podľa toho, čo je preňho výhodnejšie.

Zle sa odplatí učiteľovi ten, kto zostáva navždy iba žiakom.

Výchova je učenie sa rásť, učenie sa, k čomu rásť, učenie sa, čo je dobré a čo zlé, čo je žiaduce a čo nežiaduce.

Jedným z cieľov výchovy by malo byť naučiť, že život je vzácny.